OBYČAJNÉ STRÁNKY

VENOVANÉ (NE)OBYČAJNÝM ĽUĎOM

Jednoducho hudba


Ťažko napísať o tejto téme len zopár riadkov.
Je nám spoločníčkou po celý život.

V tejto časti sa zmienim o tom,
čo môžem,
čo nemusím
a
čo je môjmu srdcu veľmi milé.
~~~
V detstve som sa určite stretávala
s hudbou,
len som si ju akosi neuvedomovala,
plynula popri mne nepovšimnutá.
Pripisujem to aj tomu,
že sme okrem školy boli neustále vonku
a dostupné technické vymoženosti
- rozhlas po drôte a televízor -
boli doma a veľmi sa nepúšťali ...

Neskôr,
najmä v čase,
keď som chodievala na prázdniny do Čiech,
sme so sesternicou vyhľadávali všetky možné
a hlavne dostupné rozhlasové relácie,
aby sme si mohli vypočuť
našich obľúbených spevákov a speváčky.

Chodila som aj na letné tábory.
Tam vstúpila do môjho života
hra na gitaru
a
spoločný spev pri táboráku.
Na gitaru som nevedela hrať,
no spievala som rada ....

Na gitaru - "obyčajnú španielku"
som sa chodila pozerať len do výkladu s hudobninami.
Stála okolo 200,- Kčs.
Ostalo len pri snívaní...

Všetci sme prešli hodinami
hudobnej výchovy.
Ja som perfektne ovládala teóriu,
vedela som "vyťukať" melódie.
Ale bol tu jeden kameň úrazu:
Pani učiteľka ma vyzvala,
aby som spievala - znamenalo to jednotku z HV.
Ak nie, bude dvojka.
Presviedčanie trvalo z jej strany veľmi dlho.
Ale dostala som dvojku,
žiadne spievanie nebolo.
NIKDY.
Ale tú pani učiteľku mám rada dodnes.

A raz sa niečo stalo.
Mali sme počúvať vážnu hudbu.
Pustila nám
"Vltavu"
z cyklu "Má vlast" od Bedřicha Smetanu.

A čo sa vtedy stalo?
Je to trošku obšírnejšie rozprávanie
a hodí sa skôr na túto časť stránok:


Nuž, aj táto časť má svoj začiatok v škole.
Žiaľ, je to tak.

Všetci si pamätáme ten pocit,
keď sa čas nielenže vliekol,
on stál,
v najhoršom prípade cúval.
Kedy sa takéto zázraky diali?
Na nepríjemných vyučovacích hodinách,
kedy sme ručičky hodím očami prosebne posúvali...

A konečne zvoní!!!!
Veľká úľava, radosť...

A aby tej radosti bolo viac,
púšťali nám cez školský rozhlas
ľudové pesničky.
A pekne nahlas.
Tak sa stalo,
že ľudové piesne,
či tzv. zľudovelé
a kadejaké vyumelkované "ľudové piesne"
ma privádzali do stavu "nepríčetnosti".
Je to trošku nadnesené,
ale ja som skutočne ľudovky nemohla počúvať.
Bolo mi z nich zle, bolela ma z nich hlava.

Veľmi "pozitívny výsledok"
tzv. výchovného pôsobenia
niektorých
snaživých
pedagógov.

Až počas štúdia na vysokej škole
sa ku mne táto hudba mohla trošku priblížiť.
Bola to najmä pieseň
"Na Kráľovej holi",
ktorá je mojou obľúbenou i dnes.

A ostatná ľudová hudba?
Ako ktorá,
tiež podľa nálady a príležitosti.
Verte,
že ja sama si ju nikdy nepustím.

Toľko k ľudovej hudbe a piesni...
 
VAŠE KRÁTKE ODKAZY



Stránky založené dňa: 02.04.2007

Darček od Neny - ďakujem.
Můj příběh...




ĎAKUJEM VÁM ZA NÁVŠTEVU