OBYČAJNÉ STRÁNKY

VENOVANÉ (NE)OBYČAJNÝM ĽUĎOM

Svet rozprávok a "rozprávok"



S knihou sa stretávame od malička.
Najprv to sú obrázkové leporelá,
neskôr s krátkymi textíkmi.
Nevieme ešte čítať,
tak nám pomôžu rodičia,
starší súrodenci,
proste niekto,
kto už čítať vie.
Malé deti majú obdivuhodnú pamäť,
takže celé knižočky vedia naspamäť.
Ďalej nám svet kníh približujú rodičia čítaním rozprávok.

Moja mamina krásne čítala rozprávky,
vždy sme prosíkali:
"ešte jednu, ešte jednu..."
Prídavok bol vždy.
A možno aj preto,
keď sa s maminou rozprávame,
zaspávam.
Má taký hlas.
Spomínam si,
už som mala detičky,
sme sa ráno zobudili - bábinka, moja Zuzka a ja,
a napadlo ma,
aby nám prečítala niaku rozprávku.
To bolo super!!!!

A prichádza chvíľa,
keď spoznáme písmenká
a môžeme sami objavovať nádherný svet kníh.

Neskôr sa učíme,
čo je to literatúra,
ako sa delí a podobné múdrosti,
veď to poznáte.

Ja
na týchto stránočkách
nechcem
odborne debatovať
o kniháh, literatúre...
Chcela by som priblížiť a opísať
zopár mojich zážitkov s knihou,
napíšem,
čo ma bavilo čítať,
čo nie,
ako ma knihy ovplyvnili a ovplyvňujú i dnes,
budú to písmenká
o mojom vzťahu ku knihám.

Svet rozprávok.
Milovala som ho a milujem dodnes.

Začínam


Spomínam si na jedno malé leporelo,
bolo menšie ako formát  A5.
Bolo to o malých detičkách,
ktoré boli v jasličkách ( alebo v škôlke? ),
pani učiteľka sa s nimi vybrala na prechádzku,
jedno dieťatko odbehlo,
na lúke sa stretlo so psom,
zľaklo sa a pri úteku stratilo topánočku...
Nakoniec všetko dobre dopadlo.

Mňa upútali obrázky.
Detičky boli v skupinkách,
jedny mali červené oblečenie,
aj červené topánočky,
iné boli v modrom...
A najviac sa mi páčila
taká zaujímavá preliezka,
bola to akási kombinácia
šmýkačky,
preliezky
a malého bludiska.
Tento obrázok ma doslova fascinoval.

Neviem,
kedy a kde sa toto leporelko podelo,
ale je mi za ním smutno...


02.07.2007 16:09


 
VAŠE KRÁTKE ODKAZY



Stránky založené dňa: 02.04.2007

Darček od Neny - ďakujem.
Můj příběh...




ĎAKUJEM VÁM ZA NÁVŠTEVU